← Späť do denníka

8. novembra 2026 · MICHAELA IOVINO

Sloboda byť začiatočníčkou

Začať odznova môže otriasť istotou, ktorú nám dáva skúsenosť. Môže nás však aj oslobodiť, aby sme kládli úprimné otázky, učili sa pozorne a urobili prvú nedokonalú čiaru.

Je príjemné vedieť niečo robiť dobre. Ruky sa pohybujú s istotou. Jazyk je známy. Skúsenosť dáva rozhodnutiam tvar skôr, než ich stihne prerušiť pochybnosť.

Začať znova je iné.

Začiatočníčka sa nemôže skryť za plynulosť. Každý krok si vyžaduje pozornosť a aj jednoduché veci trvajú dlhšie, než sme čakali. Otázky sa objavujú všade. Pokrok môže byť ťažké vidieť, pretože myseľ porovnáva každý nový pokus s ľahkosťou toho, čo bolo predtým.

Poznám silu tohto porovnávania. Moja práca mala veľmi odlišné podoby: kreslenie, profesionálne varenie, pomoc ľuďom pri neznámych administratívnych postupoch a písanie. Každá si vyžaduje vlastný druh presnosti. To, čo je prirodzené v jednom svete, zo mňa automaticky nerobí skúsenú osobu v inom.

Keď však začínam niečo nové, žiadna z predchádzajúcich kapitol neprichádza nazmar.

Disciplína z kuchyne môže vstúpiť na stránku. Zvedavosť, ktorá sa najprv prejavovala kreslením, môže formovať spôsob, akým pristupujem k problému. Starostlivosť potrebná pri sprevádzaní človeka zložitým procesom môže prehĺbiť spôsob, akým počúvam. Schopnosti cestujú, aj keď sa zmení ich názov.

To, čo necestuje, je istota.

Možno je to najnepríjemnejšia časť toho, keď som začiatočníčkou. Môžem si priniesť všetko, čo som sa naučila, a stále nevedieť, aký by mal byť ďalší krok. Môžem byť schopná a neistá zároveň.

Dlho som si spájala sebadôveru s tým, že mám odpovede. Teraz premýšľam, či je možný aj iný druh istoty: ochota zostať pri niečom, kým sa ešte len učím jeho jazyk.

To neznamená predstierať, že na nedostatku skúseností nezáleží. Niektoré práce si vyžadujú vzdelanie, vedenie a pokoru priznať si, čo ešte nedokážem. Otvorenosť voči učeniu znamená aj rešpektovať poznanie, ktoré už existuje. Sloboda začiatočníčky nie je povolením byť nedbanlivá.

Je povolením nebyť hotová.

V tom je úľava. Nemusím predstierať majstrovstvo skôr, než vo mne vyrastie. Môžem položiť otázku, upraviť vetu, vyskúšať iný prístup a všimnúť si, čo ma prvý pokus nemohol naučiť. Chyby sa nestávajú dôkazom, že som si vybrala nesprávny smer. Stávajú sa informáciou, ak som ochotná pozrieť sa na ne úprimne.

Materstvo, práca, tvorivosť aj viera obsahujú chvíle, keď známa odpoveď už nestačí. Môžeme mať dlhoročné skúsenosti a predsa sa stretnúť so situáciou, na ktorú sa necítime pripravení. Život nám nie vždy oznámi, že z nás znova urobil začiatočníkov.

Možno nie je našou úlohou brániť sa tej chvíli, ale stretnúť ju s rovnakou zvedavosťou, akú ponúkame prázdnej stránke.

Stále si vážim odbornosť. Chcem robiť veci pozorne a dobre. Už však neverím, že dôstojnosť sa začína až vtedy, keď sa neistota skončí.

Niekedy je dôstojnosť prítomná už na začiatku: v otvorenom zápisníku, v úprimnej otázke a v odvahe urobiť prvú nedokonalú čiaru.

Zdieľať toto zamyslenie

FacebookWhatsApp