MYŠLIENKY A ZAMYSLENIA

Denník.

Poznámky z môjho spisovateľského života aj z chvíľ medzi riadkami.

01

Čo odo mňa žiada úprimná náprava

Náprava si žiada jasnú zodpovednosť bez popierania seba samej. Učím sa rešpektovať dosah, ctiť hranice a nechať zmenené správanie, aby dalo ospravedlneniu význam.

02

Keď sa ticho stáva formou modlitby

Modlitba sa nezačína vždy slovami. Učím sa, ako môže ticho niesť otázky, pozornosť, pokoru a ochotu počúvať skôr, než význam nadobudne tvar.

03

Pomalší druh zodpovednosti

Keď každá požiadavka pôsobí naliehavo, rýchlosť môže začať vyzerať ako starostlivosť. Učím sa, že zodpovednosť môže byť aj pokojná, rozvážna a pozorná voči správnemu okamihu.

04

Čo opakovanie potichu buduje

Najvýznamnejšie zmeny často vznikajú cez obyčajné návraty. Učím sa, ako môže opakovanie budovať presnosť, dôveru, pozornosť a láskavejší spôsob nového začiatku.

05

Priestor, ktorý necháva veci dýchať

Stránka, tanier aj deň sa môžu zaplniť dobrými úmyslami. Učím sa, že otvorený priestor je súčasťou starostlivosti: dáva pozornosti hĺbku a životu možnosť odpovedať.

06

Niektoré veci sa vyjasnia tvorbou

Pochopenie neprichádza vždy pred konaním. Kreslenie, varenie a písanie mi pripomínajú, že jasnosť sa môže vynoriť z trpezlivej tvorby.

07

Presnosť nie je dokonalosť

Presnosť slúži práci; dokonalosť sa nás snaží chrániť pred hodnotením. Učím sa zachovať si pozornosť a zároveň dovoliť dielu, aby opustilo moje ruky.

08

Skôr než sa to pokúsim napraviť

Túžba pomôcť sa môže rýchlo zmeniť na túžbu všetko vyriešiť. Učím sa počúvať dosť dlho na to, aby sa mohla objaviť skutočná otázka aj správna podoba pomoci.

09

Sloboda byť začiatočníčkou

Začať odznova môže otriasť istotou, ktorú nám dáva skúsenosť. Môže nás však aj oslobodiť, aby sme kládli úprimné otázky, učili sa pozorne a urobili prvú nedokonalú čiaru.

10

Potešenie nie je odmena

Keď sa povinnosti nikdy celkom nekončia, potešenie sa môže stať niečím, čo stále odkladáme. Učím sa dovoliť obyčajnej radosti, aby mala svoje miesto priamo v dni.

11

Nie všetko ma musí niečo naučiť

Premýšľanie môže život prehĺbiť, no môže sa stať aj ďalšou požiadavkou. Učím sa nechať niektoré skúsenosti nedokončené, obyčajné alebo nevysvetlené.

12

Viera bez konečnej odpovede

Viera moje otázky neodstránila. Naučila ma pri nich úprimne zostať a dovoliť dôvere aj neistote, aby zdieľali ten istý priestor.

13

Domov je niečo, čo neprestávam vytvárať

Pocit, že niekam patríme, sa nie vždy viaže na miesto, ktoré nás okamžite rozpozná. Niekedy domov vzniká tým, že rôzne časti seba spojíme v jednom živote.

14

Učiť sa vracať

Medzi spomínaním na včerajšok a prípravami na zajtrajšok môže deň prejsť takmer bez povšimnutia. Zamyslenie nad pozornosťou, obyčajnými chvíľami a novými začiatkami.

15

Učím sa čítať vlastný život

Pri písaní spomienkovej knihy sa rôzne časti môjho života stretli na jednej stránke. Písanie ma zároveň vyzvalo pozrieť sa trpezlivejšie na človeka, ktorým som bola, keď som ich prežívala.

16

Keď nie vytvorí priestor pre úprimné áno

Kedysi som odmietnutie vysvetľovala dovtedy, až sa takmer vytratilo. Keď som sa naučila nechať láskavú a jasnú odpoveď platiť, zmenilo to pre mňa význam veľkorysosti.

17

Odísť z kuchyne, ktorú som milovala

Svoj odchod som oznámila päť mesiacov vopred bez toho, aby som vedela, čo príde potom. Odísť z práce, ktorú som milovala, ma naučilo o zmene niečo nečakané.

18

Dievča, ktoré sa neprestávalo pýtať prečo

Pred dverami riaditeľne na Slovensku som začala veriť, že moja zvedavosť je problém. Po rokoch sa na to dieťa pozerám inak.

Späť na stránku autorky