Často očakávam, že pochopenie príde skôr než konanie. Ešte predtým, ako začnem, chcem vedieť, čo tým myslím, prečo na tom záleží a kam ma to vedie. Niektoré veci sa však vyjasnia až vtedy, keď im začnem dávať tvar.
V detstve mi kreslenie ponúkalo iný spôsob skúmania. Čiara dokázala niesť niečo, čo som ešte nevedela vysvetliť. Stránka dovolila zvedavosti nadobudnúť viditeľnú podobu skôr, než mala úplnú odpoveď.
O niekoľko rokov neskôr mi varenie ponúklo iný druh pochopenia. Myšlienka sa stretla s teplotou, načasovaním, štruktúrou a chuťou. Pozornosť sa stala praktickou. O jedle som mohla dôkladne premýšľať, no zároveň som ho musela pripraviť, pozorovať, čo sa deje, a reagovať.
Písanie sa často začína na tom istom neistom mieste. Niekedy začnem vetou, pretože v sebe nesie pocit pravdivosti, aj keď ešte nevidím celú úvahu. Ako odsek rastie, otázka sa spresňuje. Usporiadanie slov mi ukazuje, kde sa niečomu vyhýbam, kde sa opakujem a kde postačí jednoduchšia veta.
Takáto tvorba si vyžaduje trpezlivosť s čiastočným poznaním. Prvá čiara nemusí dokazovať konečný obraz. Začiatok môže byť úprimný aj bez toho, aby bol úplný.
Je to pre mňa dôležité, pretože túžba pochopiť sa môže ľahko stať dôvodom na čakanie. Môžem si hovoriť, že predtým, ako niečo vytvorím, rozhodnem sa alebo sa o to podelím, potrebujem ešte jednu odpoveď. Niekedy je múdre premýšľať dlhšie. Inokedy myšlienka dosiahla hranicu toho, čo dokáže sama.
Vtedy sa malý čin stáva formou skúmania.
Položím jedno slovo vedľa druhého. Nakreslím prvú čiaru. Pripravím suroviny a pozorujem, čo sa mení. Výsledok si možno bude vyžadovať úpravu, no úprava je súčasťou rozhovoru. Poskytne myšlienke miesto, kde sa môže stretnúť so skutočnosťou.
Tvorivosť v tomto zmysle patrí k omnoho väčšiemu priestoru než len k dielam, ktoré ukazujeme. Žije v tom, ako usporiadame miestnosť, vyriešime praktický problém, pripravíme jedlo alebo nájdeme jasnejší spôsob, ako niečo vysvetliť. Tvorba premieňa pozornosť na formu. Umožňuje nám stretnúť sa s vlastným myslením mimo nás samých.
Stále si cením reflexiu. Chcem si klásť pozorné otázky a rozhodovať sa so zámerom. Jednoducho sa učím, že pochopenie niekedy sprevádza konanie namiesto toho, aby mu udeľovalo povolenie.
K niektorým veciam sa môžem prepracovať premýšľaním. Iným potrebujem dať tvar, vyskúšať ich, upraviť a chvíľu vedľa nich žiť.
Možno jasnosť neprichádza vždy ako odpoveď. Niekedy sa objaví v ďalšom úprimnom ťahu.