Skúsenosti vo svojej knihe som prežila. Písať o nich odo mňa žiadalo niečo iné: zostať pri nich dosť dlho na to, aby som mohla premýšľať, čomu som rozumela vtedy a čo sa vyjasnilo až neskôr.
Kým život plynie, môže pôsobiť veľmi prakticky. Treba dokončiť prácu, je tu dieťa, ktoré vás potrebuje, rozhodnutie, ktoré nemôže počkať, kým si budete istí. Reagujete s porozumením, ktoré v tej chvíli máte. Potom sa začne ďalší deň.
Pohľad späť nám dáva viac informácií. Môže nás však urobiť aj nespravodlivými.
Z miesta, kde stojím dnes, vidím veci, ktoré som pred rokmi vidieť nemohla. Viem, ktoré rozhodnutia otvorili dvere a ktoré odo mňa žiadali viac, než som čakala. Tá, ktorá sa vtedy rozhodovala, toto poznanie nemala. Musela k nemu dospieť vlastným životom.
Písanie knihy Ja som všetko, čo je, a ty tiež spojilo na jednom mieste detstvo na Slovensku, roky práce kuchárky, materstvo, lásku aj otázky viery. Na stránke mohli vedľa seba spočinúť skúsenosti z rôznych období môjho života. Mohla som si začať všímať, čo som si medzi nimi niesla.
Jednou z týchto nití je tvorivosť. V detstve tu bolo kreslenie. Neskôr príprava jedla: vyberanie, ochutnávanie, pozornosť, menenie niečoho, čo ešte nebolo celkom ono. Písanie dáva tejto pozornosti inú podobu. Veta odo mňa žiada presnosť pri skúsenosti, ktorú by som inak možno opísala príliš rýchlo.
Na tejto presnosti záleží, keď píšem o sebe. Je ľahké vysvetliť svoje mladšie ja jedinou vetou: bála sa, bola tvrdohlavá, mala to vedieť. V takej vete môže zmiznúť celý človek.
Chcem nechať dosť priestoru aj na to, čo ešte bolo pravdivé. Čo sa snažila chrániť? V čo dúfala? Akú zodpovednosť niesla? Pochopenie týchto vecí nevyrieši každú otázku. Robí však rozprávanie úprimnejším.
Stále sú rozhodnutia, ktoré by som dnes urobila inak. Môžem si ich priznať bez toho, aby som celú minulosť premenila na zoznam opráv. K niektorému porozumeniu som sa dostávala celé roky. Chcela by som si to pripomenúť skôr, než ho začnem požadovať od tej, ktorou som bola vtedy.
Možno je to niečo, čo môžeme skúsiť aj bez písania knihy. Vezmi si jednu spomienku, ku ktorej sa často vraciaš. Skôr než rozhodneš, čo o tebe vypovedá, zváž, čo ti bolo vtedy známe. Všimni si svoje vtedajšie nádeje. Dopraj tej scéne o trochu viac priestoru, než jej dovoľuje známy rozsudok.
Aj preto som chcela písať a preto tu chcem pokračovať. Zaujíma ma život pod rýchlym vysvetlením: otázky, starostlivosť, neistota a úsilie nájsť cestu.
Keď svoj život čítam trpezlivejšie, nachádzam v ňom niekoho, koho stále spoznávam.